1. TK Senior 1. TK SENIOR BRATISLAVA


Najstarší slovenský tanečný klub, určený pre vekovú kategóriu nad 40 rokov, založený v roku 1991.
Združuje nadšencov všetkých profesií, ktorí tanec povýšili na krásnu súčasť života
Dnešný dátum: 20. 11. 2017  Hlavná stránka :: Zoznam rubrík :: Weblinky :: Kalendár, nástenka  


Kronika

* Boli sme v Holíči

Vydáný dňa 12. 08. 2017 (246 zobrazení)

    V piatok, 4. augusta, o 10.30 sme mali dohodnuté stretnutie s Ivanom v holíčskej galérii. Kvôli horúčave sme vlak vymenili za autá; zišlo sa nás tam vyše 20.


    Z webovej stránky

http://mreferaty.aktuality.sk/ivan-galambos/referat-3661   

som vybrala tieto úvodné slová o Ivanovi:

„Na výsledky svojej práce dávam záruku päťsto rokov!“ Tak túto vetu si dovolí povedať málokto. Docentovi Ivanovi Galambošovi, vedúcemu reštaurátorovi v Slovenskom národnom archíve v Bratislave však môžeme veriť. Jeho spolovice úsmevné, spolovice vážne mienené vyhlásenie sa týka reštaurovaných historických kníh a faksimile historických dokumentov, ktoré po dlhej a trpezlivej práci vychádzajú spod jeho rúk v obdivuhodnej umeleckej i technickej kvalite. A to si niektoré z týchto písomných skvostov pamätajú dokonca i Svätopluka! 

    Pre nás je Ivan jedným zo zakladajúcich členov nášho klubu, kamarát, ktorému tanec učaroval už v mladosti. V Holíči sme s obdivom počúvali jeho sprievodné slová k výstave, uvedomovali sme si ako málo vieme o jeho práci!! Venoval sa nám viac ako dve hodiny a úplne sa hodí použit na neho slová: studnica vedomostí!! Je priam neuveriteľné, ako si to všetko môže pamätať! Ďakujeme, Ivan!

    Po návšteve výstavy sme si išli pozrieť holíčsky zámok. Vopred  sme si objednali na 13.00 hod sprevádzanie. Vstupnú kulisu areálu barokového kaštieľa v Holíči tvoria dve hospodárske budovy, vybudované v tesnej blízkosti pôvodne protitureckého fortifikačného  opevnenia, ktoré stratilo v období 18. storočia svoju obrannú funkciu. Kvôli svojej primárnej funkcii sú nazývané Koniareň a Tabačiareň.  Čakajúc na otvorenie "pokladne", sme si pozreli, žiaľ len zvonku, zrekonštruovanú ďalšiu z hospodárskych budov, ktorá slúžila pre služobníctvo, kde vznikli krásne priestory Zámockej vinárne a výstavné priestory. Otvorená bola len zrekonštruovaná tzv. „Tabačiareň“ - historická budova slúži ako kultúrno-osvetové a kongresové centrum od marca 2016.

A opät výstižná citácia z webu:

“Zámok bol za národnú a kultúrnu pamiatku vyhlásený v roku 1970. Jeho dnešný neskorobarokový vzhľad je výsledkom prestavby renesančnej protitureckej pevnosti na reprezentačné letné sídlo cisársko - krá́ľovskej rodiny Habsburgovcov. Trojpodlažná obytná budova, pôdorysne riešená do tvaru písmena U je obohnaná mohutným dvojnásobným systémom hradobného múru a priekopy, za ktorými pokračoval rozsiahly ohradený park zničený po roku 1919. V 20. storočí však nemal zámok šťastný osud, interiér sa značne poškodil a dlhé roky zámok nebol prístupný verejnosti."

    Posledná veta veľmi slušne vyjadruje zdrvujúcu skutočnosť: zámok je v strašnom stave!!!! Strechy sú síce už opravené, teda jeho rekonštrukcia sa začala, ale človeka až srdce bolí keď to vidí!!!  Svojou majestátnosťou zaujme priestranné schodisko. Na prvom poschodí sa nachádza zámocká kaplnka zasvätená Nanebovzatiu Panny Márie, kde je mramorový oltár a zachovaná časť výzdoby na stenách. Najreprezentatívnejšou miestnosťou zámku je tzv. Čínska sála , ktorej steny zdobili kožené tapety, s maľovanými výjavmi - chinoisseriami, opakujúcimi sa tiež v desiatkach malieb na drevenom soklovom páse a v kazetách dverných výplní. Na tapetách sa uplatnil štýl čínskeho výtvarného umenia, aktuálny od 15. do 18. storočia. Tapety sú v súčasnosti zakonzervované a nachystané na zásah reštaurátorov. (Jednu z nich zreštauroval práve "náš Ivan" a mohli sme ju obdivovať na výstave!!) Drevená podlaha je takisto pôvodná, dva mramorové kozuby so zrkadlovou nadstavbou, ktorú tvoria benátske zrkadlá v pozlátených rámoch sú tiež pôvodné. Zachované sú aj neskoro klasicistické majolikové kachle, bielo glazované, valcovitého tvaru s kruhovým nadstavcom ako aj tri benátske lustre z 19. storočia. V roku 1799 mal zámok až takmer 100 miestností. Z interiéru zámku sú dnes využívané len priestory Mestského múzea a galérie, ktoré sú zrekonštruované a sprístupnené širokej verejnosti. Pozreli sme si aj podzemný systém hradných chodieb, ktorý bol vybudovaný v 14. storočí. Radiálne sa rozbiehajú na všetky strany a dnes prepájajú už len zámok s hospodárskymi budovami. Časť chodieb je sprístupnená verejnosti.

Boli sme radi, že sme spoznali takú vzácnu pamiatku neďaleko od Bratislavy! Hádam sa dočká plnej rekonštrukcie!?

    Po oddychu pri obede v mestskej reštaurácii sme naše polozničené telá od horúčavy premiestnili do obce Kopčany, vzdialenej 7 km od Holíča. Išli sme si pozrieť tamojší žrebčín, ktorý bol vybudovaný v r. 1660 - 1680 Adamom Czoborom. Na riaditeľa žrebčína p. Mgr. Stanislava Matulíka sme v príjemnom tieni počkali niekoľko minút. Za našimi chrbtami odpočívali ustajnené kone, jeden krajší ako druhý. Pokukovali na nás cez mreže resp. otvormi pre hlavy, bližšie pristúpiť k ním nám veľmi nešlo. Pán Matulík (spolu so starostom Kopčian) je dušou celého projektu rekonštrukcie.

Čo sme sa od neho dozvedeli?

-  v r. 1736 bol žrebčín v konkurze, kupcom bol František Štefan, vojvoda Lotrinský (manžel Márie Terézie). Ten už v roku 1736 premiestnil do žrebčína v Kopčanoch chovné kone dovezené zo Saaralbe. V r. 1765 Mária Terézia povýšila Kopčiansky žrebčín na dvorný - cisársky a kráľovský žrebčín. Samostatnosť žrebčína vytrvala do r.1828

-  23.8.1816 bol mimoriadne pamätným dňom. Za účasti Františka I. sa konal dostih anglického plnokrvníka Grimalkina a arabského plnokrvníka Anthonia. Víťaz Grimalkin je pôvodom zo žrebčína v Kopčanoch.

-  pôvodná rozloha lúk a pastvín bola 400 ha; zaplavené územia lúk a pastvín neďalekou riekou Moravou spôsobili problémy chovu koní; potraty, slepota koní, smrť žriebät napokon prinútili Jozefa II. presunúť kone a chov do Kladrub v Čechách.

-  objekt žrebčína je dvojpodlažná stavba štvorcového pôdorysu s uzatvoreným dvorom. V strede severného krídla je „Malý kaštieľ”, ktorý je už prekrásne zrekonštruovaný. Dostali sme mimoriadne povolenie na jeho prehliadku.

-  v 20. storočí bol objekt žrebčínu využívaný na rôzne účely. Stavebné premeny objektu boli neuveriteľné! V roku 1935 tu bol založený roľnícky družstevný liehovar. V objekte sa spracovávala cukrová repa a zemiaky (po vojne liehovar zanikol), sídlil tu holičsky semenársky štátny majetok. O obrovskej devastácii objektu svedčia fotky spred prebiehajúcej rekonštrukcie.

-  v r. 2001 sa do žrebčína vrátili kone, vytvorilo sa jazdecké centrum s mnohými oduševnenými ľuďmi, ktorí jazdectvu rozumejú

- revitalizácia objektu trvá od r. 2005. Podľa fotodokumentácie je jasné, že prác sa uskutočnilo nemálo, obrovské pokračovanie zveľaďovania je na mnoho rokov. Bola uskutočnená celoplošná výmena strešnej krytiny, vytvorené spoločenské priestory, hygienické zariadenia.

-  objekt žije všetkým, čo sa deje okolo koní. Tréningy, výchova jazdcov, detské tábory pre deti, plánovanie súťaží. Prehliadkou múzea v objekte s rozmanitými vystavenými exponátmi sa darí zviditeľňovaniu Záhoria s propagáciou pozostatkov habsburgského obdobia.

    Kvôli pokročilej dobe sme si už nestihli pozrieť Kostol svätej Margity Antiochijskej, ktorý leží pri Kopčanoch; prvá zmienka o ňom je z roku 1392. Jeho najstaršia stavebná fáza je datovaná do 9. – 10. storočia, vďaka čomu patrí k najstarším stojacim stavbám na Slovensku a medzi kostoly s možným veľkomoravským pôvodom.

Možno nabudúce!?

A ešte link na fotoalbum:  https://goo.gl/photos/cFn8MbT1NbnHaFxJ7


[Akt. známka: 0 / Počet hlasov: 0] 1 2 3 4 5
Celý článok | Autor: Slávka Melečková | Informační e-mailVytisknout článek

Najčítanejšie
Mikuláš 2016
(07. 12. 2016, 977x)
Silvestrovská kolaudácia
(02. 01. 2017, 657x)
320-tka po druhýkrát
(30. 05. 2017, 500x)
Veľkonočný výlet 2017
(21. 04. 2017, 391x)
Gulášpárty 2017
(19. 06. 2017, 301x)

Kalendár
<<  November  >>
PoUtStŠtPiSoNe
  1 2 3 4 5
6 7 8 9 10 11 12
13 14 15 16 17 18 19
20 21 22 23 24 25 26
27 28 29 30    

Kontakt
Ing. Peter Loja peter.loja(at)chello.sk
02 45246495
0915711820


Tento web pracuje na báze phpRS, PHP, MySQL, Dingo.
v