1. TK Senior 1. TK SENIOR BRATISLAVA


Najstarší slovenský tanečný klub, určený pre vekovú kategóriu nad 40 rokov, založený v roku 1991.
Združuje nadšencov všetkých profesií, ktorí tanec povýšili na krásnu súčasť života
Dnešný dátum: 22. 09. 2018  Hlavná stránka :: Zoznam rubrík :: Weblinky :: Kalendár, nástenka  


Kronika

* Výlet 2018 - Bezovec

Vydáný dňa 07. 07. 2018 (293 zobrazení)

    Na webe sa píše: “Považský Inovec je krásnym pohorím, ktoré láka na príjemné turistické výlety. Jeho vrcholy sú dostupné takmer pre všetkých, keďže nie sú extrémne náročné a dokážu ich zdolať deti i seniori.!

      Cieľom tohtoročného 4-denného výletu bolo spoznávanie okolia Považského Inovca. 19-ti sme sa vo štvrtok, 28. 6., ubytovali v hoteli Inovec***, v tichom horskom prostredí, wellness s bazénom, vírivkou a dvoma druhmi sáun, prekrásna príroda; iba hodinu cesty autom z Bratislavy (100 km), v nadmorskej výške 748 m n.m., priamo v lyžiarskom stredisku Bezovec, Nová Lehota. Ďalší traja sa k nám pripojili v piatok.

    Vo štvrtok sme stihli v hoteli obed a potom sme sa vybrali na zrúcaninu hradu Tematín, ktorý patrí k najťažšie dostupným hradom na Slovensku. Najpohodlnejšie sa dá zdolať práve prechádzkou z hotela Inovec, cca 1,5 hod pešo, 3,5 km po hrebeňoch kopcov, po modrej turistickej značke. Asi po tretine cesty sa 4 rozhodli vrátiť a poslednú tretinu cesty sme už išli len 4 - Paľko, René, Jozífek a Slávka. Odmenou nám bol úžasný výhľad!! Boli by sme tam pobudli aj dlhšie, ale museli sme utekať  pred sivým mračnom, ktoré rýchlo postupovalo k nám; tak-tak sme sa stihli schovať pred prudkým lejakom v podhradnom altánku. Nazad na hotel sme ale prišli suchí.

     V piatok, 29.6., bol náš plán: Radošina a potom Nitrianska Blatnica – rázc. Jurko – Marhát – rotunda sv. Juraja a späť. Vinohradnícka veľmoc regiónu Radošina je známa najmä vďaka dobrému vínu, ktoré bolo dokonca jedným z obľúbených nápojov u anglického kráľovského dvora. K tejto malebnej dedinke v podhorí Považského Inovca samozrejme neodlučiteľne patrí i svetoznáme Radošinské naivné divadlo. Autami sme zaparkovali na okraji obce, pred starou, zrekonštruovanou sýpkou. Tam nás čakal sprievodca, nie hocijaký, pán Kučera, člen radošinského ochotníckeho divadelného súboru Hlavina, (obnovený bol v jubilejnom roku 2000 po rokoch stagnovania, názov má po najkrajšom, nikdy nazamŕzajúcom a, žiaľ, už neexistujúcom radošinskom jazere Hlavina). Sprevádzanie nám vybavil náš aktívny Jozífek, ďakujeme! Najprv sme si v priestoroch sýpky prezreli výstavu k nedožitej 70-tke maliara Svetozára Mydla, “dvorného” maliara slávneho RND! Potom sme peši išli do centra obce, kde kraľuje svojmu okoliu impozantný dvojpodlažný, štvorkrídlový renesančný kaštieľ s uzatvoreným nádvorím z druhej polovice 16. storočia. Tento majestátne pôsobiaci architektonický skvost, ktorý v minulosti slúžil ako letné sídlo nitrianskych biskupov, je od roku 1993 sídlom Komunity Kráľovnej pokoja, ktorá tu zriadila domov sociálnych služieb poskytujúci pomoc mužom so zdravotným postihnutím. Vďaka nášmu sprievodcovi sme si ho mohli pozrieť aj zvnútra! Neďaleko kaštieľa upútala naše pohľady pôsobivá budova fary z 18. storočia s erbom nitrianskeho biskupa Antona Révaia a chrám Najsvätejšej trojice. Potom naše kroky viedli k pôvodnej budove RND, kde má domov súbor Hlavina. Videli sme aj rodný dom zakladateľa RND a chalupu maliara, na výstave ktorého sme boli. V ceste sme pokračovali do ďalšej obce, Nitrianskej Blatnice, kde sme sa naobedovali a podľa rady nášho radošinského sprievodcu sme autami pokračovali vedľa kostola až na okraj lesa - ušetrili sme zopár peších km. K Rotunde sv. Juraja to už nebolo potom peši tak ďaleko. Vyzerá to tam na pomerne časté návštevy veriacich a ľudí z bližšieho okolia. Svätý Jurko-tento malý kostolík je najstaršou stojacou rotundou nielen na území Slovenska, ale i v jeho širokom okolí. Nadpozemský pokoj tohto miesta priam lákal posedieť si v tichu a príjemnom tieni stromov na lavičkách neďalekého amfiteátra. Viac ako tisícročnú duchovnú silu a dôstojnosť tohto starobylého miesta umocňuje i baroková kalvária z 18. storočia, ktorá je pokojným a tajomným miestom len pár krokov nad rotundou. Na horu Marhát, resp. na rozhľadňu na Marháte, to už nebolo ďaleko, ale nikomu sa už nechcelo íst pár km navyše, aj čas už pokročil a tak sme sa vrátili k autám. Cestou domov sme sa ešte zastavili v motoreste Čertova pec a v rovnomennej malej krasovej jaskyni. Našli sa v nej najstaršie známky jaskynného osídlenia na Slovensku. Je verejnosti voľne prístupná, 27 m dlhá, priemerne 6 m široká a jej maximálna výška je 4,6 m. Dá sa tam dostať po vyznačenom chodníku od motorestu pri horskom prechode Havran, cesta trvá asi 3 min. Pred večerou v hoteli nás Paľko pozval na malý prípitok k jeho meninám. A po večeri prišla bodka za výborne prežitým dňom: pozvanie Marty a Juraja na neďaleku chatu ich syna. Nikto nereptal na pár km navyše, lebo odmenou bolo výborne vychladené pivo, ktoré nám osobne podával ich syn!!

   Tretí deň, sobota, 30.6., patrila obci Bojná, zopár km od N. Blatnice. Vrch Marhát (758 metrov) sa nachádza neďaleko obce; pohorie oddeľuje stredné úseky povodia Váhu a Nitry. Je viac ako pravdepodobné, že niekde v týchto miestach bol kedysi aj dôležitý staroveký a neskôr aj stredoveký prechod zo stredného Považia na stredné Ponitrie. Navštívili sme Archeologické múzeum Veľkej Moravy, ktoré zriadila obec Bojná v roku 2012 ako muzeálnu expozíciu, evidovanú pri Slovenskom národnom múzeu. Dnešné moderné múzeum spolu s regionálnym informačným centrom je umiestnené v samostatnej časti budovy obecného úradu v centre obce. Opäť sme si ušetrili zopár peších km na ceste autami okolo Ranča pod Babicou ku hradisko Valy (Bojná I). Nie práve výrazné značenie lesnej cesty zapríčinilo, že sme “trochu” poblúdili a skoro sme sa dostali do obce Nová Lehota!! Kusisko sme sa museli vrátiť k značke Zákaz vjazdu, ktorá mala “dovetok” (ten sme si ovšem predtým neprečítali) a potom pokračovať už po tej správnej ceste. Lacko a Marika sa rozhodli vrátiť na hotel k poobedňajšej objednanej masáži. Pred Radošinou sa im ale pokazilo auto, zavolali Peťovi,…., zostručním to: napokon došli ešte pomalou jazdou na hotel a tam vytelefonovali odťahovú službu na nedeľu (neskôr sa dozvedeli, že to bol len výfuk). Keď sme už bez nich konečne zaparkovali autá na tom správnom mieste a išli nejaký ten kus cesty peši, odmenou nám bolo slovanské hradisko Valy (Bojná I) v rozlohe 11 hektárov; leží na bočnom hrebeni Považského Inovca vo výške 390 – 430 metrov, má obličkový tvar a jeho valy z vonkajšej strany dosahujú ešte aj dnes impozantnú výšku 8 – 10 metrov; bolo osídlené v 8. - 9. storočí a plnilo dôležitú obrannú, remeselno-obchodnú aj misijnú funkciu. Dnu sme vošli novou východnou bránou, ktorá bola tesne pred dokončením vo svojom pôvodnom tvare, stavaná pôvodnou technológiou. Strávili sme tam nejaký čas a vrátili sme sa k autám. Väčšina rozhodla, že sa treba naobedovať a tak sme spoznali pekné zariadenie, ktoré bolo po ceste - Ranč pod Babicou. Čas utekal a neostal už potom na návštevu neďalekého Topoľčianskeho hradu, škoda! Zato sme stihli predvečerovú oslavu druhého svätého – Petra. Špeci-nesklené poháre na Proseco vybavila na recepcii aktívna Anita, nalievalo sa vonku v neďalekom hotelovom altánku (tam bolo dovolené konzumovať vlastné víno) a takto potužení sme išli na poslednú večeru.

    V nedeľu, 1.7., bol odchod z hotela až o pol 10, vtedy malo prísť odťahové auto; Peter s Gabikou ostal s nimi, že ich potom naložia k sebe do auta a prídu za nami do Oponíc. Prišli ale bez Lacka a Mariky; tí sa napokon rozhodli isť s odťahovákom domov. My sme zaparkovali v areáli oponického renesančného kaštieľa šľachtického rodu Apponyiovcov, ktorý sa po nákladnej rekonštrukcii premenil na luxusný 4 hviezdičkový hotel so slávnou barokovou knižnicou tohto starobylého rodu. Návštevu knižnice sme mali objednanú na 14:00 a tak sme išli pozrieť Oponický hrad. Táto zrúcanina síce nepatrí medzi najväčšie ani najzachovanejšie v okolí, ale rozhodne ju neprehliadnete. Trasa má približne 3,5 kilometra, s menším prevýšením. Zachovalé múry umiestnené v príjemnom prostredí lesa s nádherným výhľadom na šíre okolie. Pýchou kaštieľa je historická Apponyiho knižnica so vzácnymi knihami. Mali sme šťastie na sprievodcu po knižnici, lepšieho ako pána Králika sme nemohli mať! Úžasné!! Po prehliadke ešte malý obed a káva v štýlovej reštaurácii Songe a potom rozchod a cesta domov. Dovidenia niekde o rok!

Ešte link na fotoalbum z výletu:

https://photos.app.goo.gl/14ht2byzvuUoimu18


[Akt. známka: 1,00 / Počet hlasov: 1] 1 2 3 4 5
Celý článok | Autor: Slávka Melečková | Informační e-mailVytisknout článek

Najčítanejšie
Mikuláš 2017
(11. 12. 2017, 958x)
Svadba storočia?
(25. 09. 2017, 820x)
SILVESTER 2017
(04. 01. 2018, 630x)
Veľkonočný výlet 2018
(04. 04. 2018, 577x)
Výlet 2018 - Bezovec
(07. 07. 2018, 294x)

Kalendár
<<  September  >>
PoUtStŠtPiSoNe
     1 2
3 4 5 6 7 8 9
10 11 12 13 14 15 16
17 18 19 20 21 22 23
24 25 26 27 28 29 30

Kontakt
Ing. Peter Loja peter.loja(at)chello.sk
02 45246495
0915711820


Tento web pracuje na báze phpRS, PHP, MySQL, Dingo.
v